Riziká srdcového infarktu a mozgovej príhody po ochorení Covid-19
Nedávno publikovaná znepokojujúca správa v Nature Medicine naznačuje, že aj mierny prípad ochorenia COVID-19 môže zvýšiť dlhodobé riziko závažných kardiovaskulárnych ochorení, ako je mŕtvica, srdcový infarkt a srdcové zlyhanie.
Okamžité účinky infekcie COVID na srdce boli zaznamenané s myokarditídou (zápal srdcového svalu), považujeme je ju za zriedkavé ochorenia ale v niektorých prípadoch môže byť až smrteľná. Myokarditída sa vyskytuje približne u 40 infikovaných ľudí na milión.
Táto čerstvá štúdia vyvolala veľké obavy, že poškodenia cievneho systému môžu byť oveľa bežnejšie. A v nasledujúcich rokoch by to mohlo viesť k novej pandémii kardiovaskulárnych chorôb.
Čo vedci zistili?
Štúdia vedená výskumníkmi z Washingtonskej univerzity ukázala zvýšené riziko budúcich kardiovaskulárnych príhod u ľudí, ktorí sa vyliečili z COVID .
Autori analyzovali zdravotné záznamy približne 150 000 amerických ľudí, ktorých zdravotné záznamy sú často sledované. Porovnali mieru kardiovaskulárnych ochorení u týchto ľudí, ktorí zažili infekciu COVID-19, s neinfikovanými skupinami, ktoré zahŕňali približne 10 miliónov ľudí.
Medzi 30 dňami a rokom po zotavení z COVID mali tí, ktorí prežili, o 52 % vyššiu pravdepodobnosť, že dostanú mozgovú príhodu, o 63 % vyššiu pravdepodobnosť srdcového infarktu a o 72 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie srdcové zlyhanie. To znamená, že v priebehu jedného roka by na každých 1 000 ľudí, ktorí mali COVID-19, pripadlo päť mozgových príhod, tri srdcové infarkty a 12 prípadov srdcového zlyhania. Tiež sa preukázalo zvýšené riziko závažných krvných zrazenín v pľúcach.
Aj keď sa tieto čísla môžu niekomu zdať malé, keď sa prepočítajú na 600 miliónov infekcií COVID-19 na celom svete, dôsledky sú obrovské.
Jedným obzvlášť znepokojujúcim zistením bolo, že zatiaľ čo tí, ktorí mali vážnejšie akútne infekcie COVID-19, mali počas nasledujúceho roka najvyššie riziko kardiovaskulárnych príhod, dokonca aj tí s miernou infekciou mali zvýšené riziko. Toto riziko sa netýka len tých, ktorý mali v minulosti alebo súčasne problémy so srdcom, ale kohokoľvek.
Covid-19 a srdce
Jasné, ale nízke riziko ochorenia srdca v čase infekcie COVID-19 tiež poskytuje podporu pre spojenie medzi infekciou COVID-19 a strednodobým až dlhodobým ochorením srdca.
Už pred pandémiou COVID-19 existovala dobre preukázaná súvislosť medzi zápalom spôsobeným infekciou a rizikom srdcového infarktu.
Srdcový infarkt nastáva, keď je tepna privádzajúca krv do srdca zablokovaná a srdcový sval nemá dostatok kyslíka. Zvyčajne sa to stane, keď prasknutie tukového plátu v tepne spôsobí tvorbu krvnej zrazeniny. Tento proces je poháňaný zápalom v tkanivách a zhrubnutím krvi, ktoré sa môžu vyskytnúť pri COVID-19 a oba môžu pretrvávať dlho po vymiznutí počiatočnej infekcie.
Aké problémy nás ešte len čakajú?
Obavy po respiračných ochoreniach COVID, ktorým sme si prešli takmer všetci sú na mieste. Až teraz s odstupom času sa ukazuje plný vplyv pandémie COVID-19 a dopad na kardiovaskulárny systém. Aj predchádzajúce prípady/epidémie infekcie vírusmi dýchacích ciest spôsobené koronavírusmi boli spojené so značným zaťažením kardiovaskulárnymi komorbiditami a komplikáciami. Symptómy ochorenia sú závažnejšie u pacientov s prítomným kardiovaskulárnym ochorením ako u zdravých jedincov.
Kardiovaskulárne komplikácie významne prispievajú k úmrtnosti.
Netreba zabúdať na prevenciu
“Čas a zdravie sú cenné prostriedky, ktoré si zo začiatku nevážime. Ich skutočnú hodnotu pochopíme až vtedy, keď ich vyčerpáme.”
- Dodržať pitný režim (min. 2-3 l denne)
- Pravidelná športovo-pohybová aktivita – dostupná pre všetky vekové kategórie Vedie k redukcii morbidity a mortality pri viacerých civilizačných chorobách. CIEĽ – aspoň 30 min. fyzickej aktivity viackrát v týždni
- Vhodné aktivity – možno začať športový tréning ľahkou chôdzou (prechádzky 5-7 km chôdze denne), plávaním alebo bicyklovaním, beh v prírode, chôdza po schodoch.
- Pravidelná, pestrá a vyvážená strava – základ raňajky a 5-6 jedál denne
- (3 hlavné jedlá, 2-3 vedľajšie medzi hlavnými jedlami – obmedzenie veľkých porcii)
- Vyvážená strava – zastúpenie: bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny, minerály, vláknina.
- Zvýšiť podiel rastlinných zdrojov bielkovín, strukoviny viackrát v týždni.
- Obmedzovať živočíšne tuky, vylúčiť zo stravy údeniny.
- Zaradiť do jedálnička ryby (aspoň raz týždenne).
- Optimalizovať príjem cholesterolu do 300 mg/deň.
- Zvýšiť príjem vlákniny (celozrnné výrobky) aspoň 30g/deň.
- Konzumácia ovocia a zeleniny v množstve viac ako 400g/deň (500-600g).