Srdcovo- cievne ochorenia sú najčastejšou príčinou smrti žien a mužov v Európe.
Srdcovo-cievne ochorenia (SCO) sú najčastejšou príčinou smrti žien a mužov v Európe vrátane Slovenska. Zodpovedajú za takmer polovicu všetkých úmrtí v Európe, pričom spôsobujú vyše 4,35 milióna úmrtí ročne v 52 členských štátoch európskej oblasti Svetovej zdravotníckej organizácie a vyše 1,9 milióna úmrtí ročne v Európskej únii.
Svetová zdravotnícka organizácia (skratka SZO; angl. World Health Organization, skratka WHO) udáva, že kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí na celom svete a každý rok si vyžiadajú 17,9 milióna životov.
Zo skupín príčin smrti na choroby obehovej sústavy, ktoré sa podieľali na celkovej úmrtnosti mužov a žien na Slovensku, najviac úmrtí pripadá na srdcovo-cievne ochorenia- infarkt myokardu (54,2 %), 12,6 % na cievne ochorenia mozgu, 11,6 % na hypertenzné choroby, 1,6 % na srdcové zlyhávania.
Ochorenia obehovej sústavy držia jednoznačné prvenstvo v úmrtnosti u Slovákov v porovnaní so všetkými ostatnými diagnózami.
Kardiovaskulárne ochorenia sú zodpovedné za najčastejšiu hospitalizáciu spomedzi všetkých diagnóz.
A práve kvôli tomu, by mal každý človek poznať stav svojich ciev, aby sa do budúcnosti vyhol možným kardiovaskulárnym ochoreniam, a aby sa nestal pacientom.
Rizikové faktory a prevencia srdcovo-cievnych ochorení
Podľa odborníkov sú najčastejšími rizikovými faktormi rozvoja srdcovo-cievnych ochorení:
- vysoký krvný tlak,
- nedostatok fyzickej aktivity,
- stres,
- fajčenie,
- nadmerné pitie alkoholu,
- vysoká hladina cholesterolu,
- nezdravý spôsob stravovania a z toho vznikajúca nadváha a obezita.
Je dôležité poznať stav svojich tepien.
Vyšetrenie Arteriografom, je nesmierne dôležité a malo by byť v záujme každého z nás toto vyšetrenie absolvovať. Vyšetrenie odhaľuje kardiovaskulárne riziko a identifikuje aterosklerotické zmeny, respektíve poukazuje na možné kardiovaskulárne riziká už v ich najskorších fázach. Výnimočnosťou a výhodou je skutočnosť, že to dokáže už v bezpríznakovom štádiu, kedy je ešte šanca na vysoko efektívnu prevenciu, úplné vrátenie začínajúceho procesu alebo včasnú liečbu.
Nezáleží na fyzickom veku, kardiovaskulárne riziko nehľadí ani na vek, ani na pohlavie. Je známe, že aj 20 ročný človek, môže mať tepny zodpovedajúce 80 ročnému človeku, a samozrejme to platí aj naopak. Vek našich tepien je závislý od ich pružnosti.
Zhoršiť ho môže genetická predispozícia, nadmerný stres, životný štýl a mnoho ďalších faktorov. V dôsledku chaotického životného štýlu, nepriaznivej genetiky vidíme, že u 30%-40% populácie, ktorá nemá žiadne ťažkosti vykazujú vážne zmeny, ktoré predurčujú riziko srdcovo-cievneho ochorenia.
Základom prevencie srdcovocievnych ochorení je zabezpezpečenie zdravého životného štýlu, psychickej pohody a vyrovnaného života.
Prevencia srdcovo-cievnych ochorení – ako na to?
V zásade platí, uprednostňovať konzumáciu chudého mäsa, kvalitných rýb, jedlá s nízkym obsahom nasýtených tukov a cholesterolu, dostatok vlákniny.V prvom rade treba zaradiť do jedálnička kvalitný príjem cukrov v podobe ovocia v doobedných hodinách, naopak v poobedných hodinách predovšetkým zeleninu, ideálne v surovom stave.
Ďalší krok ku zdravému životnému štýlu a zníženiu kardiovaskulárneho rizika je vyvarovanie sa soleniu, smaženým jedlám, konzumácií údeného a polotovarov. Nielen, že sa nám poďakuje naša váha, ale predovšetkým cievy. Príprava pokrmov vždy z čerstvých a prvotriednych, domácich surovín. Vo vašej kuchyni povedať „ÁNO“ príprave jedál na pare. Okrem toho príjmať menej jednoduchých cukrov a viac zložitých (disacharidy, trisacharidy, oligosacharidy), obmedzenie sladkostí a prázdnych kalórií, ako sú sladené vody, cukríky, sušienky, zemiačiky a iné pochutiny.
V neposlednom rade je dôležitým kľučom dostatok pohybovej aktivity, ideálne vonku na čerstvom vzduchu. Nielen, že robíme niečo pre svoje fyzické zdravie, ale predovšetkým zabezpečujeme pružnosť periférnych tepien, ak dosahujeme dostatočne vysokú tepovú frekvenciu. Rovnako sa staráme aj o svoje psychické zdravie, ktoré je nesmierne dôležité a mali by sme mu venovať väčšiu pozornosť.
Zdravie sa kúpiť nedá, treba si ho preto vážiť a žiť takým spôsobom života, aby sme neohrozovali samých seba.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala duševné zdravie ako stav pohody, v ktorom jednotlivec uskutočňuje svoje schopnosti, zdoláva stresové situácie bežného života, vie produktívne pracuje a prispieva do života spoločnosti. Najnovšie štatistiky poukazujú na smutný fakt, že až 15% populácie do veku 18 rokov trpí psychickými poruchami, ktoré majú negatívny dopad na ich osobnostný, sociálny a profesionálny vývin. Zdravie sa kúpiť nedá, treba si ho preto vážiť a žiť takým spôsobom života, aby sme neohrozovali samých seba.
Nesprávne návyky, stres, zlý životný štýl, nedostatok pohybu a spánku, fajčenie, požívanie alkoholu, prepracovanosť, zlé medziľudské vzťahy a sociálne prostredie, to všetko na nás negatívne vplýva aj na naše zdravie a je hrozbou pre kvalitu nášho života, ktorý máme len jeden. Vplyvom stresu sa znižuje aj funkcia kardiovaskulárneho systému, imunitného systému, je oslabený a teda sme náchylnejší k rôznym ochoreniam.